Zabudnutá revolta v koncentračnom tábore Sobibor
Počet zobrazení: 2837
 
SOBIBOR 1943
V januári 1942 sa stretli najvyššie špičky SS vo Wansee na prísne tajnom rokovaní, aby rozhodli o konečnom riešení židovskej otázky.

Na základe tohto rozhodnutia a v rámci tzv. akcie Reinhard sa už koncom februára a začiatkom marca 1942 začali budovať na území Poľska vyhladzovacie tábory Belzec, Treblinka a Sobibor. Ich je-diným účelom bolo fyzická likvidácia európskeho židovstva.
Prvé transporty prišli do Sobiboru už v máji 1942 z priľahlých poľských území. V tom istom mesiaci je však už zaznamenaný aj prvý slovenský transport. Prezident Tiso chcel mať židovskú otázku čím skôr za sebou, čo je zjavné aj z jeho antisemitských prejavov.
Tábor fungoval 18 mesiacov a stihol zlikvidovať 250 000 Židov z Európy, čo ale bolo oveľa menej ako ostatné dva tábory . Vo všetkých troch táboroch sa usmrcovalo plynom z výfuku silného motora v plynových komorách. Mŕtvoly sa spaľovali v otvorených krematóriách. Popol sa odvážal v sudoch do Nemecka, slúžil ako hnojivo.
V tábore žilo permanentne asi šesťsto vyselektovaných väzňov. Pracovali na chode tábora . Dĺžka ich života záležala na vôli esesmanov. Všetci títo väzni tu prišli o najbližších príbuzných. Spájalo ich jediné: túžba po úteku z pekla Sobiboru. V tábore existovalo akési hnutie odporu pod vedením Leona Feldhendlera, ale nádej na ozbrojené povstanie bola minimálna. Situácia sa zmenila, keď do tábora prišla skupina ruských vojnových zajatcov židovského pôvodu pod vedením Alexandra Peczerského, zvaného Saška. Ten spolu s Feldhendlerom vypracovali plán povstania a určili ho na 14.október 1943. Väzni vylákali do dielní esesmanov a zabili deviatich z nich narý-chlo vyrobenými sekerami a nožmi. Zmocnili sa menšieho množstva zbraní a na Peczerského povel sa rozutekali do okolitých lesov. V okolí tábora boli míny, ktoré veľkú časť utečencov roztrhali. Mnohých väzňov pochytali a zavraždili narýchlo povolané posily. Útek prežilo päťdesiatosem väzňov, očitých svedkov masového vraždenia.

SOBIBOR 2003
Oslavy šesťdesiateho výročia vzbury väzňov Sobiboru sa konali pod záštitou Múzea Pojezierza Leczynsko Wlodaw-skeho vo Wlodave. Po slávnostnom otvorení slávnosti riaditeľom múzea za prítomností poľských médií dostali slovo dvaja bývalí poľskí väzni Thomas Blatt a Filip Bialowicz. Stručne porozprávali o svojom tragickom pobyte v tábore a obaja vzdali úctu Feldhendlerovi a Peczerskému.
„Bez nich by som tu dnes nebol, nemal by som deti a vnúčatá“, hovorí Bialowicz.
„Keď som sa stretol v Rostove so Saškom a spomínali sme na Sobibor, Saška plakal. Vtedy to však už bol starý a chorý
člove“, spomína Blatt. „Pamätám si ho však ako mladého, odvážneho muža, ktorý sa 14. októbra 1943 postavil na stôl s puškou v ruke a povedal nám: „Máme malú nádej na prežitie, ale vy, ktorí prežijete, máte morálnu povinnosť dať svetu vedieť o tom, čo sa v Sobibore dialo“. A s pokrikom „Vperjod!“ vybehol z tábora.
Osud sa so Sašom a Leonom neskutočne zahral. Feldhendlera zavraždili poľskí antisemiti v roku 1945 . Peczerski porozprával ruskému vedeniu o svojej činnosti v Sobibore a tak ho uväznili. Odsedel si sedem rokov. V stalinskom Rusku nesmeli existovať vojnoví zajatci.
Zaujímavé bolo vystúpenie nemeckého veľvyslanca vo Waršave. Málokto si zrejme v tej chvíli prial byť na jeho mieste, veď masovými vrahmi v Sobibore boli práve Nemci. Diplomat zvládol svoje vystúpenie bravúrne a suverénne odhalil pamätnú tabuľu na vstupnom múre v nemeckom jazyku (je to už šiesta tabuľa v jazykoch zavraždených Židov, slovenská a česká stále chýbajú). K hore popola po zavraždených Židoch položili vence predstavitelia poľských inštitúcií, nemecký, holandský a ruský veľvyslanec a študenti škôl z okolitých miest. S Blattom a Bialowiczom bolo možné sa porozprávať, sú veľmi milí a ochotní. Obaja žijú v USA. Okrem nich žije ešte na svete šesť bývalých väzňov Sobiboru. Ich svedectvá boli knižne spracované. Thomas Blatt vydal dve knihy “Z prachu Sobiboru“ a „Sobibor, zabudnutá revolta“. Obe vyšli v anglickom a poľskom jazyku. Knihy sa zaoberajú aj osudmi esesmanov po ukončení činnosti tábora. Podľa dostupných informácií žije v Spojených štátoch český väzeň Kurt Ticho. Do Sobiboru nechodí. Zo slovenských Židov neprežil nikto.
Po dobu trvania tábora zomrelo v Sobibore násilnou smrťou 155 000 Poliakov, 34 000 Holanďanov, 24 378 Slovákov, 10 000 Nemcov a Rakúšanov, 6 000 Čechov a 5 000 Francúzov a 13 000 Židov z republík bývalého ZSSR.
V povedomí slovenskej verejnosti sa transporty židovských spoluobčanov spájajú výlučne s Osvienčimom. Z 58 transportov, ktoré odišli zo Slovenska v roku 1942, v prvej a najväčšej vlne, ich do Osvienčimu odišlo „len“ devätnásť. 38 transportov (teda asi 37 000 ľudí) skončilo v Lublinskom vojvodstve, kde boli na-smerované do Belzeca (cca 3 500), Treblinky (asi 1 800) a Majdanku (asi 7 000), najviac však do Sobiboru (24 378). Mnohí zomreli v tranzitných táboroch v tomto okrese. Na základe uvedených čísiel je možné usudzovať, že v Sobibore zahynulo asi toľko osôb ako v Osvienčime.
Spomienkovej ceremónie sa nezúčastnil nikto zo slovenských židovských inštitúcií, ani z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Poľsku.

Jarmila Durániková

Diskusia
Pridaj komentár k článku...


 
Noviny Delet vychádzajú len vďaka finančným darom a dotáciám jednotlivcov a organizácií. V prípade, že aj vy chcete pomôcť zachovať i naďalej vydávanie novín, môžete tak urobiť zaslaním finančného obnosu na bankový účet: Ľudová banka Bratislava 4 030 090 818 / 3100. Ďakujeme.
ISSN: 1336-2313
 
Hlavná stránka | Slovensko | Zahraničie | Rozhovor | Dilema | Šport | Komunitný servis | | Guest book | Archív | Kontakt | English